Vlhkosť a pleseň v domácnosti môže súvisieť s množstvom príčin, ale k tým najčastejším patrí aj tá, ktorú robíme pri vykurovaní počas zimy. Takto sa jej zbavíte.
Väčšina Slovákov pri klesajúcich teplotách zapína radiátory. Málokto si pritom spomenie na vlhkosť ( jediné, na čom v zimnom období záleží, je predsa vyhriaty domov).
Pri vykurovaní sa do miestností dostáva teplý vzduch, ktorý v sebe dokáže zadržať viac vody a vlhkosti. V rámci boja proti vlhkosti veľa ľudí inštinktívne pridáva teplotu na kúrení, čo však pôsobí presne opačne, ako by sme chceli.
Šetriť sa nevypláca
Problém s vlhkosťou a kúrením bližšie vysvetľujú viacerí odborníci zo spoločností, ktoré domácnostiam poskytujú riešenia pri nadmernej vlhkosti.
Skutočný problém je kondenzácia, ktorá je najčastejšou formou vlhkosti v domácnostiach.
S hromadením vlhka v domácnostiach často súvisí sychravé počasie, ale aj chyba, ktorú robíme pri vykurovaní.
Zvlášť v zime, keď si ľudia sušia bielizeň vnútri a snažia sa ušetriť na kúrení, takže ho celkom vypínajú a naraz zapínajú, až keď je to potrebné. Kúrenie sa vypne a byt/dom sa ochladí. Voda, ktorá sa vyparila keď bol teplý, sa tak premiestni do vzduchu.
Pri postupnom ochladzovaní bytu/domu dochádza ku kondenzovaniu vody na miestach, ktoré sú potom vlhké a tvorí sa na nich pleseň.
Vlhkosť a pleseň najčastejšie napáda miesta, ktoré dokážu rýchlo absorbovať vlhkosť, ako sú závesy a priestory za nábytkom. Najčastejším typom plesne, ktorý takto vzniká, je čierna pleseň pozostávajúca z vody a častíc prachu.
Čiernu pleseň nájdete vo väčšine domácností a v malom množstve je prakticky neškodná. Ak je problém rozsiahlejší a pleseň sa vyskytuje vo väčších množstvách, môže byť dosť jedovatá a škodlivá pre astmatikov alebo ľudí s dýchacími ťažkosťami. Tento prípad sa nazýva toxická pleseň.
Ako sa teda správne starať o domácnosť v zime, aby sme zabránili hromadeniu vlhkosti?
Celé je to o vetraní. Jedna z najlepších rád, aké vám môžeme poskytnúť, je každý deň na 10 minút pri zapnutom kúrení otvoriť okná v prednej a zadnej časti bytu/domu a vyvetrať.
Je však prekvapivé, že aj tie najlepšie zateplené domy a paneláky sa môžu stať obeťou plesní a vlhkosti len preto, čo vnútri robíme. Problém predstavuje aj sušenie mokrej bielizne priamo na radiátoroch, varenie jedla na sporáku a horúca sprcha.
Teplý domov bez vetrania je niekedy najhorší z pohľadu tvorby plesní, pritom trocha prievanu pri vetraní nikdy nezaškodí.
Máte doma škodlivú pleseň? Tieto príznaky ju prezradia.
Niekedy sa zákerná pleseň môže nepozorovane ukrývať v našich domovoch a pôsobiť nám problémy bez toho, aby sme o nej vedeli.
V plesni, ktorá sa bežne nachádza v domácnosti (najčastejšie na stenách), sa ukrývajú toxické látky a splodiny, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska vážne ohroziť zdravie každého jedinca. Bývať niekoľko mesiacov v priestoroch, kde je pleseň, rozhodne nie je zdravé.
Ako ale zistíte, že pleseň sa vôbec v domácnosti nachádza ak ju nevidíme na dostupných miestach? Prezradia ju tieto príznaky.
· Bolesti hlavy
Najčastejšie sa dlhodobé pôsobenie plesní prejavuje stálymi bolesťami hlavy. Je to príznak toho, že spóry sa dostali do tela a to sa pokúša s toxínmi bojovať.
Pokiaľ sa vám niečo takéto doma prihodí, skúste sa ísť na chvíľu nadýchať čerstvého vzduchu. Pokiaľ bolesť hlavy zakaždým prestane, je vysoká šanca, že ju spôsobuje vdychovanie plesní.
· Vyrážky
Osoby s citlivou pokožkou, ktoré sú dlhodobo vystavené pôsobeniu plesní, môžu na pokožke spozorovať začervenané drobné vyrážky. Tie zvyknú zvyčajne aj svrbieť alebo spôsobovať šúpanie pokožky.
· Pálenie a slzenie očí
Pleseň okrem toho môže spôsobiť opuch očí, začervenanie a svrbenie.
· Kašeľ
Spóry z plesne budú okrem očí dráždiť aj sliznicu. To znamená kašeľ a u niektorých jedincov aj príznaky nádchy. Z dlhodobého hľadiska vám pleseň môže privodiť aj chronickú bronchitídu.
Pokiaľ dlhodobo kašlete, zdanlivo bez príčiny, vyhľadajte svojho lekára a poraďte sa s ním.
· Málo energie a problémy s trávením
Pokiaľ pravidelne vdychujete mykotoxíny, dostanú sa cez pokožku až do tráviaceho traktu a tu môžu spôsobiť kŕče, hnačku alebo nevoľnosť.
Nedostatok energie budete mať následkom celkových zdravotných komplikácií, ktoré pleseň organizmu spôsobí.
Pokiaľ nemáte alergiu alebo astmu, či iné diagnózy, doma by ste nemali mať časté zdravotné problémy a tieto príznaky. Pokiaľ ich na sebe pozorujete, dôkladne prehľadajte váš domov, či sa tam pleseň nenachádza. Pokiaľ ste ju neobjavili, mali by ste navštíviť lekára.
Čítajte:
Pleseň v domácnosti – postup, ako sa jej účinne zbavíte
Prítomnosť plesní, napríklad na stenách v dome a byte, by sme rozhodne nemali podceňovať. Nejde totiž iba o estetický problém, plesne môžu nepriaznivo ovplyvniť aj naše zdravie. Ako postupovať pri ich odstránení? V článku vám predstavíme niekoľko možností.
Tmavé, vlhké fľaky na stenách v dome či byte nie sú len estetický problém. Plesne sa podieľajú na vzniku rôznych alergií, respiračných a kožných ochorení u ľudí, najmä u detí. Za ich vznikom stojí niekoľko faktorov:
- Tepelné mosty
Ak dôjde ku stretu medzi teplou a chladnou stenou, na tomto mieste sa môže zvýšiť vlhkosť. Z dlhodobého hľadiska tak vzniká ideálny predpoklad pre vznik plesne.
- Vlhkosť vzduchu v dome a byte
Vlhkosť v domácnosti by sa určite mala pohybovať pod 50%. Problémy vznikajú najmä pri varení, sprchovaní, či sušení bielizne v interiéri.
- Výmena okien
Staršie typy okien netesnili tak, ako dnešné nové plastové okná. To znamená, že prepúšťali vzduch. Nové modely ale vzduch neprepúšťajú. Samozrejme, pleseň môžu spôsobovať aj viditeľnejšie príčiny, napríklad zatekanie.
Takto sa predchádza vzniku plesní
Pleseň zvyčajne nevzniká zo dňa na deň. Nepekný tmavý fľak na stene je výsledkom dlhodobého pôsobenia vlhkosti. Tu je niekoľko tipov, ako predídete jeho vzniku.
- Vysušte ju
Plesniam sa darí všade, kde je vlhko. To znamená, že sa často drží v kúpeľniach, pri oknách, ale tiež v rohoch izieb. Po varení, sprchovaní alebo po sušení bielizne v miestnostiach je teda vhodné zintenzívniť vetranie, najlepšie formou prievanu. Zvážiť by ste mali zakúpenie pohlcovača vlhkosti, či ventilátora do kúpeľne.
- Pravidelne vetrajte
Táto rada sa týka najmä zimných mesiacov, ktoré plesniam doslova prajú. Ako správne vetrať počas zimy?
Čo môže byť také ťažké na tom otvoriť okno a jednoducho vyvetrať? Práve vetranie v zime má ale svoje špecifiká. Poradíme vám, ako na to a čomu by ste sa mali vyhnúť.
Najmä počas zimy v domoch a bytoch vznikajú nepríjemné plesne. Kombinácia studeného vzduchu a vlhkosti, spolu s kúrením v našich obydliach im rozhodne praje. Plesne síce nevyzerajú nebezpečne, no pre zdravie človeka prinášajú negatíva – podporujú vznik alergií a značne oslabujú imunitu. Naviac, ak nevetráte, v dome automaticky zvyšujete koncentráciu oxidu uhličitého. Ten môže spôsobiť bolesti hlavu, problémy s dýchaním, malátnosť a únavu. U detí sa môže prejaviť ospalosťou alebo hyperaktivitou.
Vetranie je potrebné aj pre odvedenie splodín, ktoré sa vo vzduchu nahromadili uvoľňovaním z nábytku, plastov, elektroniky či textilu.
Mikroventilácia počas zimy nie je vhodná
Ak zvyknete vetrať „vetračkami“ teda mikroventiláciou, môžete si tak privodiť 15 až 30% tepelného úniku. Ak takto vetráte počas zimy dlhodobo, narúšate tesnenie okien. Steny v okolí okien sa totiž začnú ochladzovať a môžu začať vlhnúť. Na nich potom spravidla vznikajú plesne.
Dlhodobé vetranie nie je dobré ani pre organizmus človeka. Ak bude chladný vzduch v miestnosti prúdiť dlho, môže sa to prejaviť prechladnutím, alebo reumatickými problémami.
Vo všeobecnosti nie je dlhodobé vetranie mikroventiláciou veľmi vhodné, najmä ak bývate pri ceste alebo vo väčšom meste – do domu sa vám tak môže rýchlo dostať smog, plyny a rôzne splodiny.
Ako dlho a kedy?
Podľa odborníkov je najlepšie vetrať dva až trikrát denne. Ráno, po príchode z práce a pred spaním. Vetrať by ste mali rýchlo a intenzívne, aby sa ochladil vzduch v miestnosti, ale podlahy a steny ostali súčasne teplé. V praxi to znamená, že otvoríte okná naplno na päť minút (počas zimy). Čím je vonku chladnejšie, tým kratšia doba postačí. Pri mrazoch je ideálne takto vetrať tri minúty.
Šikovné triky, ktoré vetranie uľahčia
- Ak je váš byt či dom zateplený, mali by ste vetrať častejšie.
- Vetrajte tak, že otvoríte viac okien a vytvoríte prievan. Výmena vzduchu bude rýchlejšia.
- Dobre vykurujte a tiež raz za čas odstráňte prach aj za nábytkom. Ten totiž v spojení s vlhkosťou urýchľuje celý proces šírenia plesní.
Tiež je vhodné rozmiestniť nábytok v miestnosti tak, aby nedoliehal úplne k stene. Zabezpečíte tak stále prúdenie vzduchu k stenám. Celkovej cirkulácii vzduchu pomôžete aj tak, že necháte dvere jednotlivých miestností v byte otvorené.
Ako odstrániť pleseň?
Ak sa už u vás pleseň stihla úspešne rozšíriť, mali by ste sa jej čo najskôr účinne zbaviť. Ak sa vám pleseň vytvorila na stenách, nikdy ju nezoškrabujte nasucho! Takto totiž do ovzdušia rozšírite spóry, ktoré sú zdraviu škodlivé a dokážu sa prichytiť na inej stene. Čiže plesnivieť by vám skôr či neskôr začala aj druhá.
Najskôr použite prípravky proti plesniam – aplikujte ich na stenu a podľa návodu nechajte pôsobiť. Zvyčajne ide o niekoľko hodín až jeden deň. Až potom pleseň zo steny zoškrabte. Následne je vhodné stenu znova ošetriť výrobkom proti plesniam.
Keď takto stenu zbavíte plesne, mali by ste ju nanovo vymaľovať. Odporúča sa zvoliť protiplesňový náter.